RHDV2 – mor králikov aktuálne

21 novembra 2018

Jednou z najzákladnejších podmienok prosperity chovu je samozrejme zdravotný stav. Veľa z vás už zaznamenalo termín RHD2, čiže novú formu moru králikov a možno ste zvažovali jeho vplyv na chov.

V prípade tohto ochorenia boli vo Francúzsku v roku 2010 zaznamenané prvé úhyny farmových králikov, keď na príznaky moru uhynulo v niekoľkých chovoch 25 % samíc. Po urgentnej vakcinácii sa šírenie zastavilo a vakcinácia pôvodnou vakcínou bola teda úspešná. Potom sa úhyny vyskytovali u neočkovaných i očkovaných dospelých účinnosť a mláďat, účinnosť používaných vakcín nebola taká presvedčivá ako minule. Vírus bol podrobne vedecky preskúmaný a označený ako variant vírusu moru králikov – RHDV2.

Skupina kalcivírusov (kam patrí vírus hemoragického ochorenia králikov – moru – RHD) je veľmi variabilná. Aj u nás bola preukázaná prítomnosť vírusov podobných moru desiatky rokov pred prvým výskytom tohto ochorenia. Súčasný klasický vírus moru sa na naše územie dostal v roku 1988 pozemnou východnou cestou z Číny, kde sa prvýkrát objavil v roku 1984 u angorských králikov dovezených zo SRN. Rôzne modifikovaných typov vírusov môže existovať veľa, od úplne neškodných až po absolútne nebezpečné, vyvolávajúce rýchlu smrť u vysokého (prakticky 100 %) počtu infikovaných jedincov, čo je prípad klasického moru králikov.

Od prvého výskytu vo Francúzsku sa RHD2 postupne rozšíril do okolitých krajín (Taliansko, Španielsko, Portugalsko a postupne do ďalších krajín), naposledy bol hlásený zo Švédska, údajne aj v Poľsku a na Ukrajine, opísaný bol aj u voľne žijúcich králikov v Austrálii. Dnes je nutné počítať s touto variantou vírusu v celej Európe, hoci napríklad u nás nebol zrejme „oficiálne“ diagnostikovaný alebo potvrdený.

V priebehu januára tohto roku sa objavil obrovský nárast novej verzie vírusu v Sasku a v Maďarsku.

Základné odlišnosti RHD2 od pôvodného „klasického“ moru RHD:

  • dlhšie inkubačné obdobie 4 – 9 dní (klasický 2 – 3 dni),
  • dlhší priebeh ochorenia 5 – 7 dní, často za zreteľných príznakov (nepokoj alebo naopak apatia, nechutenstvo, zhoršené dýchanie) – pôvodný hlavne veľmi rýchly úhyn bez viditeľných klinických príznakov,
  • úhyn v priemere 20 % králikov (rozpätie strát však môže byť veľmi široké 5 – 70 %), pri klasickom more prakticky 80 – 100 % nakazených králikov uhynie, nález na orgánoch je veľmi podobný pri oboch jeho formách – poškodenie pečene, krvácanie v pľúcach a ďalších orgánoch, straty aj pri malých králikoch vo veku 15 až 30 dní veku, zatiaľ čo pri klasickom more sú mláďatá rezistentné najmenej do šiestich týždňov (niektorí odborníci uvádzajú, že v tomto ranom veku prebehne morové ochorenie bez príznakov a vytvorí sa imunita).

Práve o čosi „mäkšie“ pôsobenie vírusu RHD2 v populácii králikov môže pomáhať jeho intenzívnemu šíreniu. Dlhšie inkubačné obdobie a celkovo priebeh ochorenia, väčšia časť prežívajúcich králikov, ktorí môžu byť nositeľmi vírusu (všeobecne sa uvažuje o infekčnosti asi mesiac) môže prispieť k rozširovaniu i na veľké vzdialenosti. V Stredozemí sa dokonca uvažuje o tom, či nový typ vírusu RHD nevytlačil ten pôvodný.

 

V krajinách s ekonomicky významnou produkciou králikov (Francúzsko, Španielsko) sú už vyvinuté účinné vakcíny (Filavac, Eravac). Na vývoji pracujú aj v ďalších susedných krajinách. Naše farmaceutické firmy však zatiaľ príliš nereagujú. V krajnom prípade – po masívnom výskyte a požiadavke chovateľskej praxe – by sa však mohlo uvažovať o výrobe autovakcíny, pri ktorej neplatí taký zložitý schvaľovací proces a mohla by byť k dispozícii v priebehu niekoľkých týždňov.

ODPORÚČANIE – čo robiť práve teraz, kým nie je k dispozícii špecifická vakcína proti RHDV2?

  • Zabezpečiť solídnu, čo najlepšiu imunitu všetkých chovných králikov proti moru s použitím dostupných vakcín (imunita se však nevytvorí u králikov postihnutých chronickým
  • alebo i subklinickým ochorením napr. nádchou, pasteurelózou, kokcidiózou);
  • chovné samice opakovane revakcinovať – malé králiky potom majú dostatok materských protilátok a budú pravdepodobne odolnejšie i proti novému typu vírusu;
  • prenos vírusu moru sa deje najčastejšie (mimo bezprostredného kontaktu s infikovaným králikom) prostredníctvom prachu, čo však znamená cez všetko, na čom
  • môžu byť stopy prachu – teda čímkoľvek. Vhodné je zabezpečiť opatrenia proti prašnosti v chove a jeho prenikaniu z okolia;
  • v prípade podozrivých hromadných úhynov malých králikov v hniezdach alebo očkovaných chovných králikov zaistiť veterinárne vyšetrenie a v prípade potvrdenia výskytu RHD2 postupne vytvoriť tlak na dovoz alebo výrobu účinnej vakcíny. Optimálnym riešením by bola dostupná kombinovaná vakcína proti obom formám RHD.

Súvisiace témy: